Prečítajte si...

Týždeň spojený s rozprávkami a príbehmi našich babičiek vzbudil u detí veľký záujem a pripravil im veľa krásnych zážitkov. Svedčia o tom i slohové práce našich štvrtákov, z ktorých Vám na prečítanie ponúkame niekoľko úryvkov:

„Dnes 22.3.2011 mali sme besedu. Na besede bola téma ako sa písalo v minulosti v škole. Písalo sa vtáčím perom, ktoré bolo namočené do atramentu v kalamári. Rozprávali aj o tom, že boli uviazané pracovné zošity a učebnice šatkou. Boli aj horšie tresty v minulosti. Boli to: kľačať na ostrom polienku, dostať po zadku palicou, sedieť v somárskej lavici. Písať pierkom sa muselo jemne, inak by spravili v zošite dieru. Bola aj hodina krasopisu. Bolo to zaujímavé. Bol to deň prežitý s minulosťou.“ Marek Danihel

„ Ráno sme prišli do triedy a pani učiteľka nám začala čítať z knižky. Ľahli sme si na koberec a za chvíľu tu bola pani riaditeľka oznámiť, že už priši babky nám povedať ako bolo v škole, keď boli malé. Pani Ondejčíková nám povedala ako to bolo v škole a pani Janovcová ako to bolo v škôlke. Keď dopovedali mohli sme sa pýtať otázky.“ ... David Kováč

... „Rozprávali nám o tom, aké podmienky mali a ako sa vtedy chodilo do školy. Mňa to veľmi zaujalo, lebo to vtedy mali hrozné a oni to zvládli veľmi dobre a poslušne. Napríklad koľko vtedy mali málo kníh, áut, peňazí, oblečenia, potravín, sladkostí... A tiež si moc neviem predstaviť, ako chodili do školy málo oblečené a 4 km tam aj späť, a ešte keď chceli, aby im bolo teplo v triede museli si doniesť drevo, keď ani neboli tašky. V triedach nemali elektriku a svietili si buď sviecami alebo petrolejkami. Tie deti tiež museli chodiť v sobotu do školy. Tieto veci si ani neviem predstaviť. Mali to veľmi prísne, ale sa dobre učili, keď mali domácu úlohu alebo sa čosi nenaučili, dostali palicou po zadku. Mali to veľmi ťažké, a dobre to prežívali, a nie ako my. My máme načo si zmyslíme, to nám rodičia kúpia. V tej škole to tiež máme oveľa lepšie a ľahšie. Preto si chcem tých vecí čo mám veľmi vážiť!!!“ Valika Rudinská

„...Potom, keď sa išlo na vyšší stupeň tak už neboli šatky, ale už boli kufríky. Pani  Ondejčíková nám povedala príhodu, že keď bola na stanici, že sa jej ten kufrík otvoril a sa jej učebnice vysypali na koľajnice, ale že ich stihla pozbierať. Niekedy boli veľké triedy a že sa tam učili dve triedy napr. štvrtáci a prváci. V tej dobe boli také príkazy, že deti o ôsmej hodine nemali byť vonku, pretože by mali veľké problémy napríklad by museli ísť do riaditeľne.“... Saška Valková

..."Podlahy mali z dosiek natreté čiernym olejom. A tam si nemohli ani sadnúť. A keď sa chalani naháňali a padli, tak hneď pani učiteľka zistila, že sa chalani cez prestávku naháňali. Tiež keď vymýšľali tak potom kľačali na polienkach. Dievčatá chodili v čižmách, ale vždy boli o 2 čísla tie čižmy väčšie........Ďakujem Vám pani učiteľky, čo ste pre nás pripravili. A ďakujem aj tetám, že mali čas ku nám prísť....“ Paulínka Reksová